New York, New York... To je veľký hudobný príbeh. Čo je „New York Hard Core“ vie aj ten, kto už ako decko vybľakoval aj tam, kde to nikoho nezaujímalo, ako veľmi on „hácečko“ nemusí a neznáša. (Slovo „nenávidí“ mu škrtám, ak niečo nenávidíš, choď a znič to, pokús sa – nech je sranda –, inak si tlčhuba, ktorému časom v hlave bude znieť len „hahaha“ zo všetkých strán.) A rovnako veľký symbol tohto rázovitého kraja ako NYHC je aj newyorský death metal. Mená si dosadíte, ak nie, zrejme kov smrti nie je vaša parketa a toto čítate len tak pre rozšírenie všeobecného prehľadu, čo je chvályhodné.

Tam, kde je NYDM, je aj „New York Slam“ a jeho priekopníci INTERNAL BLEEDING, udatne bojujúci od roku 1991. To je veľmi dlho, 27 rokov je dĺžka dožitia priemerného metalistu, ktorý cca v tomto veku z metalu „vyrastie“. INTERNAL BLEEDING hranie stále neuveriteľne baví a to z nich robí naozaj veľkú kapelu. Nielen menom a významom pre vývoj death metalu ako takého. Piati Newyorčania prinajmenšom mne pred niekoľkými mesiacmi dali koncert roka, odohrali skvelú, nezabudnuteľnú nálož pre všetkých cca tridsať ľudí, ktorí v ten deň mali šťastie zažiť legendu naživo. To všetko potom, ako sa minulého roku museli vyrovnať s bolestnou stratou bubeníka Billa Tolleyho. Ten tragicky zomrel pri výkone svojho povolania, v ktorom ako „kultúra smrti“ zachraňoval životy, lebo deathmetalisti robia niekedy i takéto veci.

Azda aj na jeho pamiatku vysekli Chris Pervelis (gitara, zakladateľ IB, začiatky po Billovom predčasnom odchode pamätá už len on) a kolektív taký nový – v poradí šiesty – album, aký je radosť točiť dookola. Tlak, energia, valec, agresivita, surovosť a popri tom čistá radosť. Radosť kapely z hrania, radosť fanúšika pri počúvaní. New York Slam rovno do zlatého fondu. Nepleťte si to s v súčasnosti rekordy v popularite lámajúcim slamming brutal death metalom, toto je o inom, sú tu jeho korene, z ktorých si súčasný slam vybral cca dva typické prvky, tie rozvíja (ak má vôbec tieto snahy) a to ostatné nechal v druhom – treťom pláne. Toto je generácia SUFFOCATION, PYREXIA, DYING FETUS a ostatných, náklepy a ťažké „hojdačky“, do ktorých napr. Hobbsova partia nakladá vybrúsený technický death metal a Pervelisovci zase korenia hard corom i groove metalom, zabaleným do smrtiaceho znenia.

INTERNAL BLEEDING sú ťažká riffovačka, nasekaná rubáreň s na prvé vypočutie ani nie zložitými, ale veľmi nápaditými riffmi, ktoré špikujú harmóniami, melodickými sólami a aj vyslovene atmosférickými vyhrávkami. „Nálady“ to rozbalia v nejednej skladbe a najviac v „Unreality“, to je atmosférická vec, v ktorej najlepšie počuť, že IB na technické hranie nekašlú ani náhodou. To je na „Corrupting Influence“ tá pridaná hodnota, skladby môžete rozpletať a objavovať nové a nové detaily, aby ste si ich nakoniec opäť vychutnali v ich komplexnosti a v tom, aký úderný, „priamo do ksichtu“ a chytľavý (na koncerte budete tancovať!) death metal Newyorčania hrajú. Chris Pervelis je nielen správny a veci oddaný chlapík, ale aj výborný skladateľ a aranžér so šťastím na spoluhráčov.

Čtěte také: INTERNAL BLEEDING - Imperium / recenze

V INTERNAL BLEEDING sa za tie roky vystriedalo dosť ľudí, dúfam ale, že táto zostava nejaký čas pokope vydrží a že obzvlášť vokalista Joe Marchese bude absentovať len dočasne (na americkej časti turné v jeseni na frontmanskom poste zaskakoval legendárny ex- Frank Rini), lebo tu je to vysoko kompetentné hrdlo s takým variabilným a dobre namixovaným prejavom, že by si mohol založiť zo tri ďalšie projekty, jeden HC, jeden thrashmetalový a jeden v duchu „odtokového“ BDM a v každom jednom to vokálne bude presne také, ako to má byť. Na „Corrupting Influence“ rozhodne niet na čo nadávať, „prastará“ banda ovalila svet albumom, ktorý je dokonale čerstvý, nekoná sa žiadny upachtený old school, naopak nahrávka, ktorú mám medzi albumami roku 2018 a hádam aj tak celkovo v BDM naozaj vysoko.